Dovolenka v živote ženy

Autor: Michaela Hanusková | 18.1.2013 o 20:41 | (upravené 18.1.2013 o 20:59) Karma článku: 2,48 | Prečítané:  169x

Dovolenka je úžasná vec s tým sa asi nedá nesúhlasiť. Každý je po nej zregenerovaný, oddýchnutý, plný zážitkov a na frekvenciu pozitívneho naladenia by snáď bolo možné chytiť aj nejaké rádio. A to samozrejme nehovorím o dovolenke, z ktorej by sme sa vrátili po troch rokoch. Mne taká jedna „dovolenka" skončila pred pár dňami. Destinácia, ktorú nemá v ponuke žiadna cestovná kancelária sa nazýva „Mamičkin ostrov".

Len VY a dieťa, to je osídlenie tohto ostrova. Na aký počet m2 neviem, ale je to vlastne úplne jedno. Utiecť niet kam, to mi verte. „Ostrovom" sa namiesto šumu mora ozýva detský plač a krik, občas tu počuť aj detský smiech a radostné výkriky, ale na pomer sa radšej nepýtajte. Ešte by vás to od tejto „dovolenky" odradilo a to by som rozhodne nerada. Ak chvíľu počujete „ticho" znamená to „obdobie spánku", ktoré je na tomto „ostrove" ojedinelé a vždy vytúžené. Počas dovolenky, ktorú si čerpáme v práci sme riadne zaplatení a tak si ju užívame ako len vieme. Materská „dovolenka" je však vec trochu iná. „Plat" je na účte vždy načas, no niekedy hrozí, že ani nepostrehnete, že prišiel. Keď sme v zamestnaní a musíme v ňom zostať o čosi dlhšie, sťažujeme sa. Raz na výšku platu, ktorá je prinízka za výkon, ktorý od nás žiadajú; raz na málo času, ktorý nám zostáva pre rodinu, či naše záujmy. Predstavte si však, že by vaše zamestnanie trvalo 24 hodín!! To si človek nevie ani predstaviť a takú pracovnú zmluvu by isto nikdy nikto nepodpísal. Ale čo ak je to „zamestnanie" uvádzané pod názvom „materská /rodičovská/ dovolenka"??!! Nenalákajú vás? Mňa dostali!!! Šla som do toho dobrovoľne, bez nátlaku a ešte s akou radosťou.

Asi po dva a pol roku aktívneho „dovolenkovania" som si povedala: „Tohto „oddychu" mi už naozaj stačilo, je čas vrátiť sa späť z tohto „ostrova" na pevninu, chcem ísť medzi ľudí". V tej chvíli ma však nenapadlo, že kúpa „letenky" bude taká zdĺhavá. „Kupujem" ju už pol roka vo forme rozposielania životopisov, no žiaden „let z môjho Mamičkinho ostrova" mi zatiaľ nepotvrdili. Vlastne väčšinou na môj dopyt nereagujú vôbec. Snáď to nie je dovolenka, z ktorej sa už nikdy nevrátim!! Alebo áno?? Pozitívne myslenie, ktoré bolo na začiatku naozaj pozitívne sa ukrylo tak, že som ho nielen nenašla, ale dokonca už aj prestala hľadať. Pozitívne myslenie obsahovalo zmýšľanie typu: „Kto by nemal záujem zamestnať človeka, ktorý dovolenkoval dva a pol roka, je oddýchnutý, načerpal veľa síl, bude podávať oveľa väčší výkon ako predtým?? Snáď iba blázon by takého človeka neprijal do svojho tímu". No pravda s tou „dovolenkou" je žiaľ niekde úplne inde!! Celá spoločnosť vie, že sa o žiadnu dovolenku nejedná!! Kto tento termín vymyslel a prečo vlastne??! To sa asi nedozvieme, no úplne by stačilo nájsť odpoveď na otázku, prečo sú mamičky po materskej dovolenke, napriek ich skúsenostiam, spoľahlivosti, vytrvalosti, precíznosti a silnému zmyslu pre zodpovednosť tak znevýhodnené a nežiadané pre náš trh práce. Ak je žena príliš mladá, je považovaná za neskúsenú absolventku; keď je staršia, bránia jej v kariérnom postupe predsudky a zmýšľanie, že čoskoro si založí rodinu; no a keď už rodinu má a chce sa vrátiť do zamestnania, nie je o ňu záujem, pretože prvoradá bude v jej rebríčku rodina. V čom je teda vlastne problém? V nás ženách samotných? V spoločnosti? Alebo sa vraciame späť do čias, kedy bude žena patriť výhradne iba do domácnosti?? To asi nie, to už snáď máme za sebou. Verme, že si len každá z nás musí prejsť touto cestou, a chvíľu postáť na križovatke, kým bude môcť smelo zaradiť rýchlosť a pohnúť sa z miesta, na ktorom postála možno dlhšie ako mala.

Na záver by to však chcelo niečo pozitívne, čo poviete? Napríklad konštatovanie, že pocit byť matkou a to puto, ktoré je medzi matkou a dieťaťom, jeho závislosť na jej láske, podpore, starostlivosti a ochrane je niečo neopísateľné a jedinečné, a žiadne zamestnanie na svete nestojí za to, aby sme sa v živote „nezamestnali" ako MATKY. Táto práca síce nie je platená v peniazoch, ale v láske....a ako to už v živote chodí....lásku si za peniaze nekúpime.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?